História

Dejiny farnosti Ždiar


Vznik obce a prvé písomné zmienky

Podľa legendy do hustých lesov pod Belianskymi Tatrami chodievali ľudia z blízkych dedín páliť drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil uprostred lesa malú chalupu. Jediné okno drevenice bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo svetlo Zorničky. Okolo uhliarovej chalupy vyrástli ďalšie drevenice a keďže aj ich obyvateľom učarovala jasná hviezda, pomenovali podľa nej svoju osadu "Zor" - Ždiar.
K vzniku Ždiaru však viedli oveľa prozaickejšie dôvody. Prvá doložená písomná zmienka o Ždiari pochádza z roku 1590. V nej sa Ždiar spomína ako súčasť majetku Juraja Horváta z Plavča.


Dejiny farnosti

Obyvatelia Ždiaru si postavili drevenú kaplnku na nižnom konci dediny v roku 1693 na rozkaz pána Samuela Lušenského a s povolením spišského prepošta Ladislava Matiašovského, ktorý zrejme financoval náklady spojené s výstavbou. V roku 1712 mal kostol jeden oltár a jeden malý zvon. Bohoslužba sa tu vykonávala jedenkrát mesačne pre 111 duší. Pri kostole nebola fara. Už tento kostol mal patrocínium Návštevy Panny Márie, ktorej obraz sa nachádzal na hlavnom tehlovom oltári. Na začiatku 18. storočia kaplnku zrejme rozšírili, pretože v roku 1733 sa uvádza už ako drevený filiálny kostol, patriaci k fare v Lendaku. V roku 1739 sa stal samostatným farským kostolom. Správa z roku 1761 ho opisuje ako starý a značne zničený, ktorý ani nestačí pojať všetkých veriacich. Podľa kanonickej vizitácie ho už nechceli opraviť, ale doporučili postaviť nový a väčší. Ešte v roku 1922 bol na tomto mieste starý cintorín s dreveným krížom. Druhý kostol bol postavený na tom istom mieste v roku 1768 rovnako z dreva a slúžil obyvateľom až do 10. februára 1831, keď bol predaný na verejnej dražbe.
Podnet na stavbu tretieho ždiarskeho kamenného kostola v strede obce dal v roku 1809 Karol Planic, cirkevný hodnostár a náboženský spisovateľ.
Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol sprístupnený v roku 1831 a rozšírený o predsieň v roku 1886.

V interiéri kostola sa nachádza plastika, polychrómovaná drevorezba na severnej strane lode - Kristus na kríži, od ľudového rezbára Liptáka z rokov 1870 - 1880. Z pôvodného dreveného kostola sa zachoval bývalý hlavný oltár sv. Anny z polovice 17. storočia, v súčasnosti je zavesený na severnej strane lode. Na bočnom oltári je obraz sv. Trojice od Viliama Linharta z roku 1897. Na hlavnom oltári je obraz znázorňujúci stretnutie Panny Márie u svojej príbuznej Alžbety.

Biblická udalosť stretnutia Márie s Alžbetou je znázornená aj v erbe obce Ždiar. Panna Mária s gloriolou si pri stretnutí podáva ruku s Alžbetou.
Erb má pre obyvateľov Ždiaru hlboký ľudský a duchovný význam. Je tu znázornené stretnutie dvoch žien v požehnanom stave. To nám pripomína, že človek ako osoba a obraz Boží má rovnakú hodnotu a dôstojnosť už pred narodením od okamihu počatia. Srdečné zvítanie dvoch žien je pre nás výzvou s pohostinnou láskou prijímať každého človeka. Márii, ktorá pri návšteve Alžbety prináša vo svojom živote Božieho Syna sa môžeme pripodobniť, keď toho istého Krista prijímame v Eucharistii a prinášame jeho požehnanie do našich domovov.

V súčasnosti do farnosti Ždiar patrí ako filiálka aj susedná obec - Tatranská Javorina s krásnym dreveným kostolíkom z konca 19. storočia, ktorý je zasvätený svätej Anne.

Biblická správa o návšteve Panny Márie u Alžbety
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."


Magnifikat - Mária hovorila:
"Velebí moja duša Pána
a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný,
a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie
s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena,
rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov
a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami
a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka,
lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom,
Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."
Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
(Lk 1, 39 - 56)